...pretože zásadovo dýchame, žijeme i milujeme! (2.časť)

Autor: Linda Bobocká | 22.1.2016 o 13:46 | Karma článku: 8,49 | Prečítané:  156x

Raz, keď Peter odišiel opäť na služobnú cestu, pozvala ju na návštevu k nim. Otvorili fľašu vína z Paríža a kecali. Ženy dokážu prebrať toľko tém / aj dookola/ a vždy to má svoje opodstatnenie. Edit náhle zosmutnela. Lenka ju ....

Raz, keď Peter odišiel opäť na služobnú cestu, pozvala ju na návštevu k nim. Otvorili fľašu vína z Paríža a kecali. Ženy dokážu prebrať toľko tém / aj dookola/ a vždy to má svoje opodstatnenie. Edit náhle zosmutnela. Lenka ju objala, vedela, že v tom má prsty Peter a jeho správanie. Rozplakala sa, slzy sa jej kotúľali v obrovskom prúde. Cez vzlyky dookola opakovala to, čo už dávno obidve poznali...a predsa to bolo dnes iné!
Dostala to zo seba. Podviedla som Petra. Lenka na ňu pozrela s pochopením. Sama sa stretla neraz s možnosťou  povyrazenia na výlet, kde všetko farby inakosti máva, kde ľahšie sa dýcha a sníva sa i cez deň. Respektíve sa zdá iné, pretože oči a zmysly bývajú otupenejšie a je dosť obtiažne rozlíšiť skutočnosť! 
Edit a Boris sa spoznali jedného slnečného dňa, keď bola na prechádzke v parku. Prisadol si k nej, a ich rozhovor sa niesol tak prirodzene a uvoľnene akoby sa poznali už dlho! Edit ho videla prvýkrát, on už poznatky o nej mal. Boris bol advokát. Nie taký obyčajný, ktorý vás vytiahne z rozvodového konania vo váš prospech, on riešil iné prípady...pomáhal vysokopostaveným ľuďom žehliť prúsery, do ktorých spadli, pretože vpratať sa do kože chodiacich dôležitostí už jednoducho nevedeli. Nevybral si túto cestu, bola mu ponúknutá. Prijal ju! Pýtate sa, kde je tu morálna zásada? Ale ona tu je, len je pozmenená v prospech osoby! Pýtate sa prečo? Pretože tie prachy za to stoja!!! 
Boris nebol ako iní muži...k ženám sa správal úctivo. Tak ho to naučila jeho mamka. Mal zvláštne detstvo No vždy, keď večer zaspával a hladila ho zrobená a modrinami posiata ruka mamky si opakoval, že raz jej všetko vynahradí! Bol dieťa, ale vlastne také „dospelé“. Dodržal to!! Každý deň jej nosil čerstvé kvety. Škoda len, že už k nim nemohla privoňať. Chodil za ňou každú noc. Ten moment patril iba im. Všade ticho, pokoj. Vyrozprávanie mu pomáhalo stráviť mnohé zážitky, ale i prázdnotu, ktorá tu ostala po jej odchode. Vždy sa mu oči  zaleskli v záplave sĺz ...
Peter sa snažil pre rodinu zabezpečiť blahobyt a služobné cesty v zahraničí neprospeli ich mladému manželstvu. Edit mu bezhranične verila. Prvé náznaky „narušiteľa“ v rodine zmietla zo stola, tie ďalšie ju zhodili na kolená...Plakala, pila, robila scény...nepomohlo to. Peter sa vždy obhájil nonšalante!!! A tak žili.. Bola to slušná rodinka. Takýto model vyhovoval mnohým prizerajúcim sa susedkám. Naoko všetko usporiadané, vnútri chaoss, zmes zvláštnej chudoby uprostred zdanlivého bohatstva. Edit sa ozaj snažila, aby to fungovalo. Počas neprítomnosti manžela bola vždy poruke jeho rodičom. Potrebovali to, mali už svoj vek. A tí dobre vedeli aké je ich dieťa!!! Len si to nepripustili!
Bol to predsa ich jediný syn! Vložili do neho všetko. Možno, ale snažili sa! Svadbu  mali v júni. Už vtedy pod srdcom mladej ženy bilo srdiečko malého zázraku. Bolo to po 10 mesačnej známosti. Ľúbili sa, všade chodievali spolu – do kina, na prechádzky, do obchodu. Vzájomné prejavy lásky boli bežnou súčasťou ich dní i nocí.
Peter mal byt, ktorý mu rodičia kúpili ešte počas štúdia na vysokej škole. Domácnosť vo dvojici riešili rýchlo, nečakali. Tešili sa zo spoločného zveľaďovania  svojej „oázy pokoja“! On mal vtedy 30, ona krátko po 25tke.
Tehotenstvo ju zaskočilo, ale s podporou rodiny zvládla prípravu na najväčší dar.  Po úspešnom absolvovaní ceremónie v kostole prebiehala v živote mladomanželov veľká oslava každý deň. Tešili sa zo všetkého, a vydúvajúce bruško pod Editiným oblečením ich šťastie umocňovalo. Netrvalo to však dlho...Výhodná pracovná ponuka a s tým spojené časté výjazdy z domu i na dlhšie obdobia v ňom prebudili staré známe zvyky! Mal rád spoločnosť žien, bol gavalier, len akosi zabúdal, že ženy majú i srdce... Napriek všetkému sa vždy tešil na návrat za „svojimi“ a vedel to prejaviť nielen darčekmi, ale i úprimným a nefalšovaným úsmevom! 
„Mami, mami“ - vykríkla Lucka! Otecko prišiel, videla som ho vystupovať z auta!
Prvé pusinky vyfasovala Lucka, jedna sa ušla i Edite...Vitaj doma Peter! Ďakujem, láska moja!
Petrov návrat domov jej vždy vytiahol starú známu z pod kabáta...jednoducho žiarlila! Ponižovalo ju, keď sa nehanbil do spoločného príbytku priniesť „bielizeň“, čo mala horkú príchuť!
Zvykla si, veď zásada kompletnej rodiny! Dnešok bol  však iný...Ozval sa jej!  Črep nevypovedaného z pred dvoch rokov bolel, ale tie spomienky na kúzelnosť, ktorú spolu zažívali to jednoznačne prerážali! Vždy, keď boli spolu si vedeli odovzdať toľkú vášeň, nehu, pozornosť, dotyky, bozky, pochopenie, otvoriť, naladiť sa...proste bol tam súzvuk obrovských rozmerov. Jedna vec Edite slúži ku cti, a to, že v nevere vždy zostala VERNÁ! To sa však jej obratnejšiemu manželovi nikdy nepodarilo...
Ráno si Peter zaviezol svoje „ženy“ do škôlky a do práce. S vysokým nasadením naštartoval vybavovanie úradných záležitostí súvisiacich s kúpou pozemku pre ich domček! Keby len vedel, že...

Bol utorok, bežný pracovný deň. Edit po rannej porade zasadla do kancelárie a srkla si z mätového čaju. Zahľadela sa von oknom a nechala sa unášať myšlienkami. Jej kancelária bola malá, ale energia ktorá z nej sálala bola mimoriadne pozitívna. Nesmeli v nej chýbať kvety a samozrejme fotka jej milovaného dieťaťa. Pohľad na usmievavé dievčatko s macíkom v rúčkach dokázal nejedenkrát otočiť smerovanie jej myšlienok.
Strhla sa... Kvapka čaju sa nezbedne zväčšovala na úzkej sukni. Edit bola krásna žena, vo veku, kedy začína „ozajstný život“!!! Obliekala sa vkusne, vždy vedela čo k čomu doladiť, kde čo zakryť....Vstala a podišla k umývadlu očistiť stopu nešikovnosti a rýchlym krokom sa vybrala späť za pracovný stôl. Pustila sa do riešenia pracovných záležitostí! Bola účtovníčka v súkromnej firme, ktorá sa zaoberala výrobou plastových okien. Kolektív ľudí čo tam pracoval bol príma. 
Narodeniny, meniny, menšie oslavy...áno vedeli sa zabaviť! Ale vedeli si i pomáhať, a to sa dnes len tak nevidí.
Dnes mali stretnutie...to mravčenie v brušku, ktoré pociťovala už od hltu rannej kávy stále pretrvávalo. Tešila sa! Pracovala a hlavou sa jej prelínali všetky zážitky s Borisom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?