Linda Bobocká
A veru prekvapilo....
...môj život sa na chvíľu ustálil. Napriek každodennému stereotypu som zažívala životnú inakosť.
...životom skúšaná, ale vždy s efektom posilnenia. Energicky si idem za svojím cieľom. Milujem život a hnacím motorom je pre mňa bezhraničná láska dvoch detských duší, ktoré ma sprevádzajú na ceste životom!! Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
...môj život sa na chvíľu ustálil. Napriek každodennému stereotypu som zažívala životnú inakosť.
Prepáčte mi anjeli, že som vás nedokázala ochrániť, veľmi by som chcela skutočnosť odvrátiť... Pokojný spánok lásky naše maličké, priveľmi chýbate ockovi aj mamičke...
V tieni jeho tela všetko chcieť som smela, roztopený ľad sa kĺzal medzi prsiami,neboli sme ničím spútaní... Zvlnené vlasy vplyvom vlhkosti, vyskúšal na mne všetky zvrhlosti...
Editu na ňom v prvom rade do vlhkejších vibrácií dostávali jeho oči a hĺbka pohľadu. Mal v nich všetko napísané, a vnímavý človek to prečítal. Oblečenie bolo prispôsobené jeho postaveniu...
...vieš si to Ty, kto kráča s nami, i keď sme na chvíľku mimo, si to Ty, kto úsmev nám vdýchne do tvárí, keď clivota nás obkľúči !!
...pretože vo svetle schováš sa viacej ako v tme a netreba prosiť len keď si v hmle, pretože slnko je tam, kde láska býva a to je to, čo v mnohých kríva !!!
Už je to raz tak, že lepšie sa vidí, až po prežití, že rozum vtedy inak veci cíti... To, čo zdalo sa ako vážne a priame, dnes odzrkadlilo čím seba vlastne klamem... Tvoje zakopnutie a pre mňa ďalšie poučné nakopnutie
... život nás „skúša“, často i zmorí, plamienok pokoja rany však zhojí... Je prínosom keď niečo robíme, nielen tak bezducho doma si sedíme, vymyslieť, vytvoriť svoje vlastné plány, vzorec máme v srdci, objaviť ho musíme však sami !!!
Aj keď život hrá s kartami, ktoré občas bolia v oku, vážme si anjelov po našom boku Vtedy je istota, že kráčanie musí ďalej ísť, aby každý do vytúženého cieľa mohol prísť. Odhliadnuc od zmätenosti po údere slov nikdy sa nevzdajte svojich snov!!
...vôňa pri odchode vo mne stúpala a ja som po dlhej dobe s otvorenými očami snívala Čo mi vlastne bráni prijať ju ako vlastnú, vôňu života vzácneho, tak citeľne krásnu ? Možno len pocit, že čiasi potreba moje srdce naplní na chvíľu....
Raz, keď Peter odišiel opäť na služobnú cestu, pozvala ju na návštevu k nim. Otvorili fľašu vína z Paríža a kecali. Ženy dokážu prebrať toľko tém / aj dookola/ a vždy to má svoje opodstatnenie. Edit náhle zosmutnela. Lenka ju ....
Stretli sa po dlhej dobe! Ona kráčala po ulici zamyslená pod váhou každodenných starostí. On s ľahkosťou sebe vlastnou. Vedel to, vedel sa povzniesť nad vec... Aspoň si to myslel Zbadal ju...črep spomienok prepichol jej srdce!
...vnímaj kým jej ruky nezmiznú a Ty budeš opäť tápať, dumať,čo to znamenalo, že Tvoje telo zvláštne v noci tancovalo...
Rovnaké myšlienky,pocity, chápania, proste sa vymaniť z bludného tápania...Zahodiť starosti, slobodou dýchať, vnímať opojnosti, duplu si pýtať ;)
Len bez nároku na odplatu prichádza radosť do duše vo forme, ktorá rozdúcha utíchajúcu vatru v plameň mnohých odleskov a krás :)